V nedeľu 18.3. 2012 sa uskutočnila odborná prednáška Doc. Ing. Jána Haščíka, PhD., ktorej predchádzal krátky vstup p. Víta Maradu z Hovořan (ČR) ohľadom situácie s morom včelieho plodu v okrese Hodonín. Prednášky sa zúčastnilo 28 členov ZO Skalica ako aj 7 prizvaní hostia (ČSV Hodonín, ZO Senica, ZO Myjava, ZO Šaštín).
V nedeľu 18.3. 2012 sa uskutočnila odborná prednáška Doc. Ing. Jána Haščíka, PhD., ktorej predchádzal krátky vstup p. Víta Maradu z Hovořan (ČR) ohľadom situácie s morom včelieho plodu v okrese Hodonín. Prednášky sa zúčastnilo 28 členov ZO Skalica ako aj 7 prizvaní hostia (ČSV Hodonín, ZO Senica, ZO Myjava, ZO Šaštín).
Vzhľadom na aktuálny výskyt MVP v ZO Skalica na začiatku stretnutia dostal slovo Vít Marada, zdravotný referent z Hovořan (ČR), aby objasnil praktické skúsenosti s likvidáciou výskytu MVP. Za veľmi dôležité označil dva aspekty: 1) Na rozdiel od zaužívaného odberu meliva v SR, kde sa zimné melivo na vyšetrenie na prítomnosť spór Paenibacillus larvae odoberá v termíne od 15.1.-28.2., v Juhomoravskom kraji sa vzorky zimného meliva odoberajú týždeň až 10 dní po poslednom ošetrení včelstiev proti varroóze (napr. VAT01) , alebo ako spoločná vzorka na varroózu a MVP. Komisionálny odber vzoriek robia vyškolení prehliadači včelstiev v súčinnosti s chovateľom včiel. Pozitívny výsledok laboratórneho vyšetrenia zmesnej vzorky meliva na MVP sa považuje za podozrenie z nákazy. Krajská veterinárna správa na jeho základe nariaďuje prehliadku všetkých včelstiev na stanovišti a prípadne ďalšie laboratórne vyšetrenia na potvrdenie, alebo vylúčenie nákazy. Taktiež, na rozdiel od podmienok v SR, včelárske organizácie dostávajú z Krajského úradu Juhomoravského kraja každoročne grant pre podporu zdravotného stavu včelstiev v objeme 300 000 Kč, pričom tieto prostriedky slúžia na vyšetrenie meliva. Práve skorý termín odberu meliva (december) sa ukázal ako veľmi efektívny vzhľadom na skoré získanie výsledkov laboratórneho vyšetrenia, ktoré umožňuje prijatie rýchlych a účinných opatrení ešte pred preletom včelstiev (napr. ich spálenie ešte do konca februára), čím sa významne zamedzuje rozneseniu infekcie v rámci včelnice a do jej okolia. 2) Potreba odoberania meliva z každého úľa mala za následok aj vydanie vyhlášky (nariadenia?) veterinárnou správou, podľa ktorej je dokonca podmienkou pre chov včiel možnosť zasunutia podložky na odber meliva – včelárenie v starých atypických úľoch tak nie je možné. 3) U stanovíšť kde sa koncentrácia spór MVP na základe vyšetrenia zimného meliva ukázala viac ako 105 spor/gram je veľmi akútna potreba zabezpečiť prehliadku včelstiev, nakoľko už od koncentrácie 103 spor/gram je pravdepodobnosť nálezu klinických príznakov a aj ohniska moru, t.j. výskyt charakteristických prejavov na plode, veľmi vysoká. 4) V ČR sa používa kultivačná metóda s citlivosťou 100 spór na 1 gram matrice. Doc. Ing. Ján Haščík doplnil predchádzajúcu informáciu o vyšetrení na podozrenie nákazy MVP nasledovne: každoročne vykonávané vyšetrenia zimného meliva sú dôležitým diagnostickým nástrojom k určeniu miery výskytu koncentrácie spór Paenicillus larvae vo včelstvách, a v súčasnosti sú v ZO Stupava včelstvá v uzátvore vyšetrované na MVP zadarmo, ostatní včelári za vyšetrenie platia. Po doručení výsledkov – tam kde nie sú pozitívne včelstva tam sa len verifikuje počet včelstiev, bez prehliadky, ale tam kde včelár neodovzdá melivo, tam sa robí prehliadka+verifikácia. Pri pozitívnom výsledku kliniky v mikrobiologickom laboratóriu sa vydajú mimoriadne veterinárne opatrenia. Ak je pozitívny výsledok, tak v tejto pozitívnej skupine sa prehliadnu všetky včelstvá odoberie sa 15×15 podozrivého plástu, a ide na vyšetrenie. Pokiaľ nie sú potvrdené klinické príznaky, neexistuje vyhlásenie mimoriadnych opatrení. Pri výskyte nákazy sa vymedzí ohnisko nákazy (stanovište včelstiev), ochranné pásmo 3 až 5 km a nariadia sa ďalšie ochranné a zdolávacie opatrenia. Finančná náhrada za utratené včelstvá v dôsledku MVP sa uplatňuje začiatkom júna, pričom je potrebné dodať potvrdenie, že bol ukončený uzátvor. Larvy sa nakazia potravou so spórami (stačí 30-50 spór v kvapke kŕmnej zmesi), pričom najvnímavejšie sú larvy vo veku 8-24 hodín. Po vniknutí spór Paenibacillus larvae do žalúdka spóry vyklíčia za 24 hodín a rýchlo sa začnú rozmnožovať, pričom vylučujú enzýmy, ktoré narušia membránu žalúdka a napádajú bunky výstelky žalúdočnej steny. Baktérie preniknú do telesnej dutiny a dochádza k ich silnému namnoženiu v tukovém telese, epiteli vzdušníc, kutikule a hemolymfe. V tejto dobe larva, ktorá je tesne pred zakuklením hynie a mení farbu do siva ešte pred zaviečkovaním, alebo pri slabšej nákaze dochádza k úhynu larvy až pod viečkom a následne dochádza k jej rozkladu (boli vyšľachtené línie včiel, ktoré dokážu rozoznať atypické správanie sa larvy, a ešte v začiatočnom štádiu nákazy takúto larvu vyhodia von – tzn. včelstvá s vysokým čistiacim pudom sú odolnejšie proti MVP). Keď larva uhynie, proces množenia spór prebieha až do spotrebovania celej biologickej látky potrebnej na množenie a počas tohto procesu vzniká 2-5 miliárd spór. Vo včelstve tak už jedna chorá bunka stačí na nakazenie celej včelnice – ak stačí na šírenie nákazy 50 spór – tak jedna nakazená bunka je schopná nakaziť 100 miliónov ďalších buniek. Počas rozkladu tela larvy dochádza k tvorbe plynov, ktoré najprv viečko zľahka nafúknu a potom ho perforujú. Viečko sa prepadne a stmavne. Po odstránení viečka nakazenej bunky sú viditeľné typické zmeny uhynutej larvy. Po vyčerpaní všetkých živín z tela larvy sa namnožené baktérie opäť zmenia na spóry a tie sú zdrojom nákazy pre ďalšie larvy v úli. Včely sa snažia odstrániť napadnuté larvy, ale pri vynášaní infikovaného plodu sa sami znečistia a tím dochádza k rozširovaniu infekcie a kontaminácii potravy mladých lariev, čo je rozoznateľné aj na „ulepenom“ letáči. Klinické príznaky sa môžu prejaviť za rôzne dlhú dobu od infekcie včelstva. Ale všeobecne platí, že pri zachytení 103 spór sa nájdu aj klinické prejavy vo včelstve. Včelstvo následne hynie do jedného až dvoch rokovt od ich objavenia. Nakoľko úhyn nastáva často v zimnom období, častokrát ohnisko moru dlho uniká pozornosti. Pri likvidácií včelstiev pálením je potrebné včely vopred usmrtiť vysírením. Ešte lepšie naliať do včelstva benzín, ktorého pary ich usmrtia (treba pamätať na možnosť explózie pri pálení). Musia zhorieť aj zásoby, a všetko čo je kontaminované (!).Finančná náhrada za utratené včelstvá v dôsledku MVP sa uplatňuje začiatkom júna, pričom je potrebné dodať potvrdenie, že bol ukončený uzátvor. Metódy zvládania MVP: 1) Nórske zimovanie – po poslednej znáške a vytočení medu sa včely zmetú do vydezinfikovaných nadstavkov na medzistienky, do strede sa vloží vydezinfikovaný tohtoročný plást s matkou a včelstvo sa začne kŕmiť – včely vybudujú dielo, potom sa odoberie ten stredový plást (t.j. cca začiatkom augusta, je vhodné 21-14 dní predtým uväzniť matku, aby zbytočne neplodovala). 2) V Nemecku sa nevyhlasujú mimoriadne opatrenia – prehliadnu sa včely a vytvoria sa skupiny podľa stupňa nakazenia – silne nakazané sa zlikvidujú a včelstvá bez príznakov a klinických foriem, alebo malým výskytom sa ozdravujú – zoberie sa včelstvo, odloží sa, dá sa tam dno + nástavok s medzistienkami. Včely sa zmetú do nadstavku a celé dielo pôvodného včelstva sa spáli, nadstavok sa vydezinfikuje (musí byť znáška), alebo sa včely z chorého včelstva premiestnia do rojnice a nechajú sa vyhladovať 30-40 hodín. V momente keď začnú hynúť prvé včely, je potrebné včelstvo osadiť na medzistienky, táto metóda predpokladá neustále sledovanie včelstiev (aj v noci). Vzhľadom na vysokú infekčnosť MVP nie je hanbou dostať mor, ale hanbou je neurobiť nápravné opatrenia keďže prirodzená vlastnosť včiel je vyhľadávať znášku – akúkoľvek – čím majú tento pud lepší, tým skôr si to donesú. Udržiavanie včelstiev v dobrej kondícii, dôsledná obmena diela, používanie dezinfikovaného vosku, obmena úľov a pravidelná dezinfekcia úľového príslušenstva tak zostávajú základnými preventívnymi opatreniami na potláčanie šírenia MVP. Zapísala: Ing. Zuzana Juríčková